Stretnutie Tortárok, Medovnikárok, Artmám a Naničmám v Piešťanoch

P1030188 Už na začiatku chcem povedať, že sa teším na ďalšie stretnutie. Zvlášť na to, aká bude vymyslená téma tvorenia. Denne som vo svojej “ hobby práci“ , kde pre vás všetky, tvorivé duše“ pripravujem do balíkov všetko, čo potrebujete ku tvoreniu. Avšak pred takýmto stretnutím si dovolím menšie voľno a začnem tvoriť. Nie že by som netvorila inokedy, avšak tu tvorím tému stretnutia. V hlave mi víria rôzne nápady. Potom predstavy ako ich dať do „živej“ podoby.

Tentokrát bola téma SVADBA. Čo urobím? Víriko mi v hlave všeličo. Nakoniec som si predstavila veľkú bábu z pedigu – nevestu. Tvoriť som začala vo štvrtko večer, okolo 21h. Hneď na začiatku som sa strihla do ľavého ukazováka.  Takže sú nevestine “ šaty “ aj troška nasiaknuté červenou, neni to však vidieť. Okolo 1:30 v piatok ráno idem spať. Stačilo, zajtra pokračujem.

V piatok rP1030190áno moja pedigová žiačka a kamarátka Patrícia ku mne prišla  aj s dcérkou na návštevu. Je pedig-pozitívna, a tak som jej navrhla tvorenie. O čo ide?, opýtala sa. O tvorenie a súťaž na tému svadba.  Poď so mnou… Nemôžem, už máme s mužom program. Oka, tak poď so mnou aspoň tvoriť. Ako to myslíš? čo tvoriť? Ukázala som jej čo som večer začala a vysvetlila o čo ide. “ Dobre, teším sa… “ Pri malej sa mi moc teraz tvoriť nedá, tak budem pliesť aspoň takto.

Zobrali sme z dielne krabicu so zbytkami do obývačky. Pre bábo sme vytvorili na zemi miesto na ležanie, postavili bábiku na zem a začali sme. Hrala nám Abba, Latino, U2, bolo asi 8:30h ráno… Rozmýšľali sme čo a ako, ako ďalej postupovať. Vyberali sme si z krabice kratšie zbytky, dlhšie, farebnú, alebo prírodnú šénu. Upiekla som popri tom chlebík a nevesta nám pomaličky vznikala pod rukami. Je to úžasné tvorenie. Najmä keď je to spojenie viacerých atribútov. Mala som tému, výzvu na nápad, veľa zbytkov po kurzoch a ďalšieho človeka na pomoc, ktorý si to so mnou dokázal užívať. Úžasná symbióza! HURAAAAAAAAAAAAAA.

Nevestička nám pekne pribúdala. S radosťou pletieme. Jedna z dola, druhá “ montuje“ hlavu a spája prúty. Debata plodne beží… ako urobíme prsia? Mám jedny kamarátkine svadobné šaty, môžem ušiť živôtik. Upletiem jej kytičku, ako urobíme vlasy? Ozdobme ju korálkami. Urobíme jej aj ruky? Venuša je krásna aj bez rúk.. Šteboceme k malej, ktorá sa pomaličky vrtí na deke a P1030191usmieva sa. Zrazu vidíme ako si dáva do úst prútik pedigu. Zasmiali sme sa, je naša… pedigovo naladená… Patrícia ju nakŕmila, šupla do kočíka na terasu a počkala kým zaspí. Pokračujeme ďalej… Rozprávame sa o svojich životoch. Tešíme sa zo všetkého čo sme dosiahli. Ako sa v tom nádherne cítime. Ako sa nám splnilo všetko čo sme si želali a čo všetko si ešte želáme.  Máme veľa rôznych životných skúseností. Niektoré z nich rozoberáme a chichoceme sa… Nevesta pribúda, zbytky sa míňajú.

Prišla dcéra Martinka zo školy. Hudbu nám preladila na neberte nám princeznú… A tak si nahlas spievame a pletieme ďalej. Patrícia si zatlieska od radosti a ujúka… Smejeme sa… V tejto chvíli si uvedomujem aké je to všetko nádherné a užívam si tieto pocity. Uvedomujem si aj to, že keď každá z nás prinesie svoje dielko kamkoľvek, tak si ho ľudia pozrú pár sekúnd. Pár sekúnd pohladia svojimi očami všetky vystavené dielka a idú ďalej. Je to v poriadku. Chcem tým len poukázať na ten paradox, že je to tak so všetkým. Krasokorčuliarka, gymnastka, hokejista, atlét… nikto z nás ich nevidí ako trénujú… Nikto z nás nevidí koľko potu vypotiea bolesti zažijú a koľko zatlačených zubov prežijú, aby potom nám všetkým za minútu-dve ukázali zo seba všetko to naj naj najlepšie. To, čo je potom vystavené na pár sekúnd pre všetkých. Takto je to aj s našimi dielkami.  Vo chvíli tvorenia sme zamerané na výsledok. Predstavy nám víria v hlave, ešte toto, ešte toto, toto doladím, bude sa moje dielko páčiť? Vyhrám?  Aké dielka budú mať ostatné šikovné dievčatá? Čo poviete? Že je to tak? Do každého dielka vdychujeme svoju dušu. Dávame ju našimi rukami do výtvoru pred sebou. Je to nádherný pocit, nakoľko pri ňom vzniká energia radosti a šťastia.

Prišiel domov manžel. Kiara sa zobudila… Patrícia ju nakŕmila a dala na jej miestečko na zemi. Manžel zúri, nakoľko som mu dvakrát spálila ryžu… fakt, dvakrát… Som hladný a zúrivý, ozáva sa celým domom… Pozreme sa na seba s Patríciou a motkáme ďalej… s miernym úsmevom pod fúzami… a ja som krásna, urob si chleba. Ja chcem váru… a ja chcem ježka… odpovedám… Prepáč, nezvládla som to. Mohol si sa najesť v meste. Vieš čo robíme a aj pri všetkom chcení som ti nezvládla navariť. Prepáč, dávam mu pusu, keď už stojí pri sporáku a robí si jesť.

Pletieme ďalej, nevesta a čas pribúdajú. Môj manžel sa prihovára Kiare: “ ideš so mnou do vinotéky? “ A tak ju Patrícia oblieka a vP1030196kladá do kočíka. Emanuelko dáva našej vyžle Axe obojok, berie vodítko a kočík. Martinka odchádza na tanečný krúžok a po ňom pre ňu prišiel jej tato-tento víkend je ich. Dávame si pusu na rozlúčku. Vraciam sa k pleteniu. Nevesta s ručičkami na hodinkách pribúdajú. Pomaličky sa začína stmievať. Dielko má už svoj tvar a my dokončujeme čo treba. Otvorený priestor medzi osnovnými prútmi sa zmenšuje. Kiara je znova na zemi na svojej deke a dvíha sa ma “ štyri “ Axa si líha vedľa nej, Kiara ju chytá a smeje sa… Pokojná tvorivá nálada umocňuje dielko. Patrícia dostáva misku s jedlom a popri práci si sem-tam spomenie že večeria. Zvoní mi telefón… na displeji svieti APPLE… ano Zuzi? ahoj Katra, ideš zajtra do Piešťan? Ano, máš ešte tú polystyrénovú hlavu? Ano, mám, požičiaš mi ju prosím? Jasné, oka ďakujem… Položím…Patrícia dovečeria a začne sa baliť… je už veľa hodín. Medzi dverami sa strieda s našou krstnou dcérou a jej kamarátkou. Lúčim a zvítavam sa naraz v jednej chvíli.

Dievčatá si sadajú k večeri a ja v obývačke dokončujem nevestu. Po jedle sa všetci presunuli ku mne do obývačky. Ja som si dala len tak z misky kvasené uhorky a kyslú kapustu. Mňam 🙂

Je 22 hodín, už sedím v kresle, obývačka je rozbombardovaná a všetci pozeráme na toto pedigové dielko. Patrícia jej pred odchodom urobila kytičku, čelenku, ja som ich naaranžovala na nevestu. Zo svadobných šiat sme využili závoj. Rozmýšľame či ju zavezieme do Piešťan ešte dnes, nakoľko ešte vezieme dievčatá do Trnavy domov. Emanuel vkladá nevestu do auta, dievčatá nastúpia a všetci ideme do Trnavy. Je asi pol jedenástej. V aute si spievame podľa rádia a bavíme sa. Vykladáme dievčatá pred ich domom. Manžel navrhuje ísť do Piešťan ešte dnes. Nakoľko som ja šofér a cítim únavu, rozhodla som sa ísť až ráno.

IMG_20151024_082906Je deň „D“ . Obliekam sa a vyrážam. Daša, admin a fyzická záštita artmamy v jednej osobe mi dala e-mailom informácie ohľadom miesta a času odovzdania nášho dielka. Prichádzam, parkujem, nevestu vyberám z auta. Dašu zbadám hneď. Zvítame sa a ukáže mi ešte voľné miesta, kam môžem postaviť „Šťastnú nevestu“ .  Po chvíli mi podá do ruky fixku a štítok. Píšem tam naše mená a môj nick “ ribišška“Zvítam sa s Oslive a jej dcérou. Objaví sa Medulka so sestrami a Pančula. Adus ma vystíska. IMG_20151024_083007Rozprávam sa s Vierkou… Terkou Kyselovou… Idem do miestnosti s tortami.  Volám Zuzke Alagerke, keď stojím nad jej nádherným medovníkovým dielkom a kŕmim sa jej medovníkovými srdiečkami z košíčka od jej maminy Vierky… Kde si??? ešte doma, odpovedá… za chvíľu prídem… Pribieha Zuzka Apple, vykladá si na stôl svoje svadobné dielka, zuzka alagerberie si moju polystyrénovú hlavu a dáva mi za ňu čokoládu. Poďakujem. Má aj tortu, aj medovníkovú nevestu a aj tému svadba medzi artmamami. IMG_20151024_093408Sadá si do kúta a ešte dotvára macíkov na tortu. Zvítavam sa s Kamilou, ženou, ktorá toto všetko zorganizovala… nie len dnes, ale už roky nás spája a vyťahuje spoza monitorov aj do reálu…  dávam jej pusu na obe strany a pýtam pre APPLE štítok  na označenie jej torty. Vypíšem ho, položím pred tortu a idem k nej. Sedím pri nej a pozorujem ako jej to šikovne ide. Medzi tým sa naučím poskladať servítky do rôznych tvarov s Vierkou, Iwou, Editkou, Oslive a ďalšími dievčatami…

Po kurze skladania servitok vraciam sa do sály s tortami. Zvítam sa s Jankou Nápokou-Maslíkovou, IMG_20151024_101321prichádza Klaudi, Zuzka APPLE dokončila svoje dielko.  Torty sú nádherné, medovníky tak isto… Začína sa módna prehliadka. Svadobné šaty, šaty pre svadobné mamy a šaty po polnoci. Všetko nádherné dielka, ktoré vidno pár minút, avšak ich tvorenie trvalo iste dlhšie a nerobila ich len jedna osôbka. Sledujeme, tlieskame. Vidím Sadloňku s dcérou a ďalšie dievčatá. Zvítame sa a lúčime v jednej chvíli… Je už čas obeda, hlási sa hlad. Idem za Kamilkou a lúčim sa, podáva mi igelitku Dr. Oetker, ktorú dostane každá zúčastnená dievčina za svoju snahu vložiť svoju dušu do svojho dielka  a priniesla ho pre pastvu očí všetkých ostatných. Poďakujem a očami pohľadám Dášu, aby som sa s ňou mohla rozlúčiť. So Zuzkou som sa dohodla že môj výtvor zoberie, aby som sa nemusela vracať do Piešťan. Rozlúčim sa a odchádzam.

Manžel pripravil obed na terase. Svietilo slniečko a tak sa to ešte dalo využiť. Obedujeme a rozprávam mu zážitky. Po obede sme zjedli celý marcipám z igelitky. Mňam, potom sme si pustili z počítača bakalárov. Zaspala som a keď som sa zobudila, zavolala som Zuzke že kde je. Už v Hrnčiarovciach, príď si pre nevestu k nám domov. Vyhrala som niečo? Na počudovanie nie-znela odpoveď v telefóne. Ty si čo vyhrala, pýtam sa? Ja druhé miesto odpovedá Zuzka, gratulujem! Pokecali sme a dohodli sme sa že si pre nevestu prídem k nim domov. Teším sa na to…

Deň ešte neskončil, obliekame sa, veziem Emanuelka do Trnavy na jeho stretávku a idem ku kamarátke Eve. mala narodeniny. Tak u nej pobudnem ten čas, kým sa Emanuel baví. Stihla som aj švagrinu navštíviť. Volá manžel, poď, skončili sme oficialnu časť, ideme už len posedieť do nejakého podniku. Je 23h a lúčim sa s Evou.

Do auta nastúpia manžel a jeho dvaja spolužiaci. Zoznámime sa na rýchlo a následne posedíme v príjemnom podniku pri čaji a veselých spomienkach. Po polnoci sa lúčime a odchádzame. Tento deň bol nádherný, stretla som sa so svojimi viac blízkymi priateľmi, so svojimi známymi a spoznala nových ľudí. Je to ďalší deň v mojom živote, za ktorý zo srdca ďakujem. Katarína Ribišška 🙂

 

 

 

Komentáre