Môjmu začiatku s pedigom neodeliteľne predchádza môj osobný príbeh. Poodhalím Vám svoju cestu a ukážem, ako je to teraz. Volám sa Katarína a v roku 2007 som dostala prezývku Ribišška. Tú používam do dneska.

Ani sama neviem... len viem, že som sa jedného dňa dostala na jednu tvorivú stránku na internete v čase, keď ma v lete roku 2006 opustil otec našej trojročnej dcéry. Ako sa hovorí, nič sa nedeje náhodou.

V tom čase, keď som nevedela čo bude so mnou, ako ďalej, vírili mi v hlave rôzne otázky, na ktoré som si nevedela sama odpovedať. Bála som sa dcérinej otázky, kde je jej otec, ktorý tam denne bol a zrazu tam nie je. Plakala som... veľa... v tento deň, keď to všetko vo mne vybuchlo, to trvalo 8 hodín... Keby mi do vtedy niekto povedal, že plakal viac ako 10 minút, neverila by som mu, že sa to dá tak dlho. Na vlastnej koži som zistila že sa dá aj dlhšie. Keď si na toto obdobie spomeniem, už sa len pousmejem. Prečo??? Pretože som od tej chvíle začala naozaj cítiť, teda aj žiť kvalitnejší a lepší život... Keď píšem naozaj, tak to tak aj myslím. Zrazu sa všetko okolo mňa začalo meniť.

Som človek, ktorý už viackrát padol na kolená. Bola som priekopníčkou viacnásobných rozvodov. Mala som za sebou už dva... Z prvého manželstva mám syna, vstupom do druhého manželstva som mu chcela poskytnúť úplnú rodinu. Riskla som to, no nevydalo... ako sa tomu teraz hovorí... Ešte stále mi nenapadlo, že niekde v tomto kole života robím nevedomú chybu.

V podstate to ani nebola chyba, bol to život podľa vonkajších "zvykov", konvencií, ako sa tomu ešte aj teraz hovorí. Podľa vonkajšieho sveta by sme si "mali" nájsť jedného partnera a vedľa neho "na konci" života zomrieť. Mne to dvakrát nevyšlo.

Nakoľko som extrovert, vina bola pripisovaná vždy mne. Neuveriteľne ma to bolelo, pretože navonok naše vzťahy vyzerali tak, že ja som tá papuľnatá a teda aj na vine rozpadu vzťahu a "moji muži" boli v očiach okolia tými "tichými-dobrými". Doma to však bolo úplne iné.

Stále som nevedela vidieť to, že v oboch mojich rodinách som kopírovala moju mamu, ktorá robila všetko za nášho otca. On celý život kríval. Tak zastávala mužskú rolu v rodine. Nemohla som to vedieť a ani tušiť.

V mojej pôvodnej rodine sa žije šablóna „preferovanie syna“. Dcéra akoby ani neexistovala. Dve úlohy obstáť a prežiť sa spojili v jednu a ja som prevzala aj mužskú rolu v mojej novovytvorenej rodine.

Ako sa to prejavovalo v mojom živote??? Nosila som krátke vlasy. Maľovala byt. Zarábala som viac ako moji partneri. Pestovala som mužské športy a vždy som pracovala v chlapčenskom kolektíve. To znamená, že ako obchodný zástupca som vynikala v tíme, kde nás bolo trebárs desať... deväť chlapov a ja... Príšerne emancipovaná altruistka. Vždy v rifliach a teniskách, ktorá si sama vymenila koleso s defektom na aute rýchlejšie ako kolegovia. A to bol môj zádrhel. S týmto balíčkom a kódmi vzťahov s mužmi od mamy, ktorá robila všetko najnajnajlepšie ako vedela, som vošla do ďalšieho vzťahu. Po piatich rokoch skončil aj ten.

Och, ďakujem za túto príležitosť! Ďakujem za všetky výzvy, ktoré následovali. Ako som už napísala, prvé dva rozvody neboli taká šanca na zmenu ako tento rozchod.

V tomto období sa mi začali deliť "tábory" priateľov. Tých skutočných, tých, čo zostali známymi a tých nových. Ďakujem, že ste vošli do môjho života. Začala som sa meniť...

Partner ma opustil tak, že mi to ani nepovedal. Zistila som len, že nemal veci vo svojej skrini. Toto zistenie bolo pre mňa drtivým šokom a ohromným darom naraz.

Noví priatelia ma učili krôčik po krôčiku ísť ďalej, byť jednoznačnou, úprimnou k sebe a zodpovednou za vlastné rozhodnutia. Jedného dňa sa ma kamarátka opýtala: „Čo budeš robiť? Aké máš plány?“ Povedala som jej: „nájdem si nového chlapa a idem ďalej“... To, čo mi po tejto vete povedala, bolo brilantné. Zmenilo to celý môj dovtedajší život... Tento moment bol pre mňa „vystúpenie“ zo zabehaného konvenčného kolotoča. Bola to priam zázračná veta. Aj vďaka tomu, že som ju pochopila.

Opýtala sa ma: „Prečo chceš niekoho hľadať? Veď môžeš zostať sama. Užívať si slobodný život. Žiť to, čo práve príde“... Po jej vete u mňa prišiel „AHA“ moment. Zostala som na stotinu sekundy ohromená, akoby v inej dimenzii. Vypadlo zo mňa: „Aha... vidíš... vlastne áno :)“ Mne samej by to nenapadlo. Veď keď je v tomto svete žena sama, je akoby bola z inej planéty... Preto som si aj chcela niekoho nájsť... vlastne akoby štatistu pre vonkajší svet. Zrazu tu bola možnosť, ktorá je úplne jednoduchá, ale ja sama by som na ňu vôbec neprišla... Je to ako keď držíte v ruke hlavolam. Viete, taký z drôtu.. máte niečo menšie, uzavreté, prevliecť cez niečo väčšie. Vyzerá to veľmi zložito. Keď vám ukážu ten fígeľ, tak sa chytíte za hlavu a uvedomíte si, aké je to ľahké 🙂

„Zariadila som sa!“

Pustila som z hlavy hľadanie druhej polovičky a žila to, čo deň prinášal. Bolo to nádherné obdobie. Po dvoch mesiacoch sa bývalý partner ozval, že by sa chcel vrátiť. Ja som už však mala život naplánovaný bez neho. Bolo mi dobre. nechcela som ho naspäť.

Navrhol, že keď už je to tak, ako to je, nech s ním idem na terapiu"Rodinné konštelácie". Tam sa mi ukáže to, prečo sa mi rúcajú vzťahy. Využila som príležitost a spoločne sme odcestovali na 500 km vzdialené rodinné konštelácie. On tam uvidel to svoje, na čom môže vo svojom živote pracovať a ja to svoje, na čom som sa v tomto živote rozhodla pracovať. Možno dúfal, že sa k sebe po tejto terapii vrátime. Za svojim rozhodnutím nevrátiť sa k sebe som si stála.

Rodinné konštelácie mi potvrdili správnosť mojich pocitov. Navyše som využila šancu naučiť sa túto terapiu. Tri roky som sa vzdelávala a do hĺbky odhaľovala energie tajomstva vzťahov. Pracovala som na sebe. Získavala prax a koncom roka 2010 som sa stala certifikovanou terapeutkou rodinných konštelácií. S otcom našej dcéry sme zostali priatelia, po dvojročnej pauze sme to spolu skúsili znova. Popýtal ma aj o ruku. Ku svadbe však nikdy nedošlo.

V januári roku 2012 som sa znovu dostala na veľkolepý tobogán udalostí ďalších zmien. Musela som sa rozhodnúť. Buď ja, moje zdravie alebo konvencie a moja smrť. Rozhodla som sa pre seba, musela som sa zachrániť. S otcom našej dcéry som sa tentokrát rozišla ja.

Znovu som do seba natiahla čerstvý vzduch.

V čase štúdií rodinných konštelácií boli neodmysliteľnou súčasťou aj meditácie. Vtedy to prišlo. Opäť jednoznačný „Ahá efekt“. Pri pletení košíkov sa mi spojili úžasné, očistné a oslobodzujúce pocity z meditácie s pocitmi pri tvorbe.

Vďaka tomu som pochopila, že meditáciou pri plnom vedomí je aj výroba mojich košíčkov. Uvedomila som si, že sa pri ich tvorení veľmi dobre cítim. Navyše mali ďalšiu pridanú hodnotu. Dotvárali mi svojou účelnosťou moju domácnosť a poskytli mi pokoj s pohodou.

 

Ako som spomenula na začiatku, na internete som našla rôzne výtvory iných žien. Bol tam tento košík (viď obrázok) vyrobený z prírodného materiálu „pedig“, o ktorom som do roku 2007 ani netušila. Mal dušu a mňa veľmi oslovil. V tej chvíli som netušila aká je to šanca. Okamžite som napísala dievčine, ktorá košík vyrobila. Toto je veta, moja úplne prvá veta záujmu o pedig:

„aj ja chcem takéto niečo upliesť 🙂 .... kde sa to dá zohnať?"

Odpísala mi, že bola na kurze a že si musím na internete taký kurz nájsť. A tak som o mesiac na ňom bola ako účastníčka. Zhotovila som si tácku. Mám ju dodnes. Domov som šla hrdo s vlastnoručne vyrobenou táckou a s materiálom na pletenie. Ten som doma odložila do skrine a tácku som začala používať.

Jedného dňa som sa pustila do upratovania kuchynskej linky. Vtedy to prišlo. Po otvorení skrinky som zistila, že mám vanilkové cukry, zlaté klasy a koreniny v papierových krabičkách. Prudký neporiadok. Do čoho si tie pochutiny dám? Napadlo mi - veď ja mám v skrini svoj pedig a dná... no idem ja na to!

Ako to na tom kurze bolo? Čo mám robiť? Chýbala mi v tej chvíli pomoc, recept na výrobu. Nakoniec som to zvládla a za chvíľku bol môj prvý vlastnoručne vyrobený košíček hotový. Tak začala moja pedigová revolúcia. Vložila som si do neho pudingy, cukry a poďme na ďalší. Ešte tam boli vrecúška s koreninami. Fotky mojich výtvorov som odfotila mobilom a pridala na tvorivú stránku. Samozrejme som sa chcela pochváliť. Upratovanie pokračovalo... Kuchynská linka, špajza, botník a skrine s oblečením. Boli v nich rôzne veci v ešte rôznejších krabičkách, nádobách a tvárili sa ako poriadok. Dychtivo som plietla. Užila som si tvorenia. Totálna očista. Staré preč a do nového.

Takto vznikali ďalšie košíčky z pedigu. Na stoloch detí sa objavili veselé ceruzkovníky. Dévedéčka a cédéčka si našli svoje miesto na poličke v obývačke. Tešila sa aj kúpeľňa. Kefy na vlasy, hrebene, natáčky, zubné kefky, krémy a všetky dcérine sponky s gumičkami boli upratané. Niektoré z mojich prvých košíkov ešte mám. Iné som darovala alebo predala. Našli si svojich spokojných majiteľov.

Obrázky mojich košíčkov na tvorivej stránke upútali ďalšie šikovnice. Napísali mi, že aj ony sa chcú naučiť pliesť také krásne košíčky z pedigu. Urobila som môj prvý kurz. Dievčatá sa nielen naučili upliesť si svoj pedigový košík. Nakúpili si aj materiál, aby mohli samé tvoriť u seba doma.

Odvtedy s radosťou kurzujeme na rôzne témy. Pri stretnutiach na to s úsmevom dodnes spomíname. Na pletenie alebo na náš spoločný obed, na smiech.

Od tej doby som uplietla veľa, veľa košíčkov. Zmenili farby, tvary, ukončenie. Sú oveľa krajšie, kvalitnejšie. Aj fotky sú lepšie, urobené fotoaparátom a nie mobilom, ako na začiatku. 🙂 A tak isto som zrealizovala aj veľa kurzov na rôzne témy s počtom ľudí 1 v byte. Vrchol čo do počtu pletiarov 70 bol v areáli kúpaliska. Človek sa časom všeličo naučí...

Radosť a tvorivosť ma upútala natoľko, že som popri práci obchodného zástupcu spustila svoj prvý pedigový e-shop. V tomto čase poskytujem kompletný balík pre veselé pletenie košíkov z prírodného materiálu s ľahkosťou v pohodlí Vášho domova.

Čo som vyrábala ručne "na kolene",

 

teraz vyrábam strojovo.

Z 5 - 6 druhov dienok mám v tomto čase asi 50 druhov dienok od preglejky cez sololit až po 3D dná a rôzne novinky v tomto pedigovom obore. Pre milovníčky tvorenia som vytvorila video návody na tvorenie

Keď ma prepustili z práce, moje hobby sa mi stalo prácou. Milujem to, čo robím a robím to, čo milujem.

Prajem aj Vám nájsť svoj zmysel života, veselé dni a radostné vstávanie. Možno to bolo na začiatku bolestivé, avšak výsledok je nádherný a za to všetko ďakujem.

Prajem Vám príjemné listovanie a inšpiráciu.

S láskou, Vaša Katarína Ribišška 🙂